O nás . . .
V kraji pod Poľanou žili a dodnes žijú ľudia – nositelia ľudových tradícií. Ich pričinením sa ľudové tance, vrchárske piesne a zvyky zachovali dodnes a dostali sa aj do programových čísel FS Hriňovčan. FS Hriňovčan datuje svoj vznik od 20. januára 1972 keď hŕstka nadšených mladých ľudí mala záujem o stretávanie sa s cieľom zabaviť sa a zatancovať si. Prvé vystúpenie v ZK ROH v Hriňovej pri príležitosti MDŽ v roku 1972 bolo v skromných krojoch a s veľkou trémou. Tanečníci odtancovali tanec Pri trhaní ľanu. Prvý organizačný vedúci bol Jozef Kmeť a choreograf Milan Šulek. V súčasnosti folklórny súbor pracuje pod patronátom mesta Hriňová. Zo začiatku pri nácvikoch vypomáhal bývalý tanečník FS Detva – Emil Vrťo. Časom sa vyprofiloval kolektív pod umeleckým vedením choreografky Zuzany Panákovej, organizačného vedúceho Ing. Dušana Máliša a primáša Jána Hrončeka. Ich spôsob práce a tvorby charakterizuje úsilie o svojský osobitý štýl, ktorým sa chceli odlíšiť od univerzálneho ponímania folklóru Podpoľania, snaha o verný hriňovský prejav a vysokú umeleckú úroveň v interpretácii muziky, tanca , spevu ako aj špecifikum v ľudovom odeve.
Zásluhou Ing. Máliša do súboru pribudla ženská spevácka skupina, s ktorou ihneď pripravili stabilné programové čísla. V máji v roku 1981 odchádza vedúca súboru Marta Komorová, ktorá tu pracovala od roku 1973 a za jej vedenia dosiahol súbor významné úspechy. V októbri toho istého roku opúšťa súbor aj organizačný vedúci Ing. Dušan Mališ. Jeho nástupcom sa stal Jozef Kmeť. Od roku 1978 sa nacvičili okrem iných napr. aj tieto tanečné čísla: Pri trhaní ľadu, Horehronský dupák, Šatkovec z Podpoľania, Zbojnícky tanec, Palicový tanec, Ružičkový tanec, Veselica, Kmotry – tanec kmotier schádzajúcich sa na svadbu, v Kriváni na Štácií – odobierka regrútov, Bursovníci - fašiangový a hry ako Hajdúch, Predsvadobný a Hutiansky - párové točenie v strhujúcom tempe. Rozmanitosť tanečných príležitostí v priebehu kalendárneho roka, ako aj špecifický tanečný prejav boli základom pre vytvorenie množstva choreografií, ktoré v scénickej podobe približujú radostnejšiu stránku života napr. Hriňovský šúchaný – spôsob tancovania Hriňovských gavalierov.....
