__________________________________________________________________________________________________

__________________________________________________________________________________________________

VUCBB.SK

Kvet kultúry

Symbolický Kvet kultúry si dnes (18. mája 2012) pri príležitosti Dňa kultúry a umenia BBSK prevzali ďalšie osobnosti a  kolektívy, ktorých pôsobenie v  oblasti kultúry je spojené s našim krajom. Počas slávnosti v Divadle Jozefa Gregora Tajovského ocenil predseda Banskobystrického samosprávneho kraja Vladimír Maňka aj každodennú prácu zamestnancov kultúrnych zariadení. Poznamenal, že ich zásluhou sa neustále udržuje a zvyšuje kultúrne povedomie obyvateľom kraja. Zvlášť vyzdvihol prácu laureátov ocenenia Kvet kultúry a umenia 2012. „Som veľmi rád, že v našom kraji žijú a pracujú tak významné osobnosti. Vašou zásluhou sa udržiavajú kultúrne tradície, zachováva sa história. A za to všetko vám patrí veľké ďakujem,” zdôraznil predseda Maňka.  Kultúrnym pracovníkom sa vo zvolenskom divadle prihovorila aj podpredsedníčka Národnej rady Jana Laššáková, ktorá im zaželala veľa tvorivých nápadov, aby sa aj vďaka nim rozvíjala kultúra v kr aji.

Cenu Kvet kultúry si na dnešnej slávnosti prevzala Oľga Bodorová, dlhoročná riaditeľka Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote, ktoré v tomto roku slávi 130. výročie svojho vzniku a ajj jej zásluhou sa radí ku kultúrnym klenotom nášho kraja. V oblasti múzejníctva pôsobí 37 rokov a výsledky svojej dlhoročnej výskumnej činnosti vo sfére etnológie premietla do 39 výstav. Ocenenie právom patrí aj mužskému spevokolu  Dr. Sama Daxnera v Tisovci, ktorý  obohacuje hudobný život v našom regióne už od roku 1877. Za 135-ročnej existencie vychoval  štyri generácie spevákov, ktorí v zborovom speve zanechali kus svojho srdca.  Ďalší ocenený, Štefan Šafárik, patrí k oporám Divadla Jozefa Gregora Tajovského vo Zvolene. Od roku 1967 tu vytvoril viac ako 150 krásnych postáv slovenskej i svetovej dramatiky. Diváci mu už šesťkrát udelili Cenu Motýľ pre najpopulárnejšieho herca divadla. Kvet kultúry predseda Maňka odovzdal aj folklórnemu súboru Urpín, ktorý  patrí k špičkovým umeleckým telesám kraja a za 55 rokov činnosti spracoval tanečný a hudobný folklór mnohých oblastí Slovenska, aj keď hlavným zameraním jeho programovej skladby sú oblasti Horehronia a Podpoľania. Počas svojho pôsobenia uskutočnil už vyše 1 800 vystúpení a navštívil 24 krajín Európy, Ameriky, Afriky a Ázie. Ocenenie si prevzal aj Vojtech Majling, ktorý svoj život upísal fotodokumentácii ľudových zvykov, obyčajov a starých ľudových remesiel. Nie je však  len autorom národopisných dokumentov, ale aj vynikajúci organizátor podujatí, kde kraľujú ľudové remeslá. Za zachovávanie folklóru v našom kraji bol ocenený aj súbor Hriňovčan, ktorý sa za 40 rokov existencie zúčastnil mnohých domácich ale aj zahraničných festivalov.  Po tragickej havárii autobusu a úmrtí piatich jeho členov v roku 2007, pri návrate z Poľany, sa mohol  súbor rozpadnúť, zmobilizoval však svoje sily, stále tvorí a reprezentuje náš kraj.  Kvet kultúry za kultúrno-osvetovú činnosť bol udelený aj Jurajovi Matiašovi, ktorý od  roku 1977 pracuje v Osvetovom stredisku vo Veľkom Krtíši. Okrem toho je vedúcim Dedinskej folklórnej skupiny Bažalička Plachtince – Príbelce, bádateľom tradičného ľudového umenia, zberateľom piesní, zvykov a obyčají, tanečníkom, spevákom a ľudovým rozprávačom. Ocenenie si dnes prevzali aj zástupcovia Krajskej knižnice Ľudovíta Štúra vo Zvolene, ktorá si tento rok pripomína  175 rokov od prvej zmienky o knižnici vo Zvolene, 90 rokov od založenia Mestskej verejnej knižnice vo Zvolene a 60 rokov od založenia Okresnej ľudovej knižnice vo Zvolene. Knižnica, ktorá sa na verejnosti stala známou najmä organizovaním súťaže Štúrovo pero,  ročne  zrealizuje okolo 400 tisíc výpožičiek, pričom  eviduje viac ako 130 tisíc návštevníkov.

________________________________________________________________________________________________________________________

Pluska.sk

Hriňová a Detva plačú

HRIŇOVÁ/DETVA – Slovenská folklórna rodina sa včera rozlúčila so štyrmi skvelými ľuďmi, ktorí sa stali obeťami nedeľňajšej havárie autobusu pri Hriňovej. Cestovalo v ňom asi 20 členov folklórneho súboru Hriňovčan. Obrovský žiaľ a bolesť zo straty najbližších zavládol nielen v ich rodinách, ale aj v mestách Hriňová a Detva, ktoré sa včera odeli do čierneho.

 

 

 

 

A. Ľuptáková (+57)	J. Melicherčík (+34)                   M.Paprčka (+23)                       J.Sujová (+23)

  Tisícka ľudí vyprevádzala na poslednej ceste hudobníka Mariána Paprčku (+23) a Agnesu Luptákovú (+57) najprv v kostole a potom na cintoríne v Hriňovej. Janku Sujovú (+23) a Jaroslava Melicherčíka (+34) v Detve.

 Hriňová bola včera celá v čiernom. Nechýbali ani členovia súboru Hriňovčan, ktorí z autobusu vyviazli len s ľahšími zraneniami. Posledné zbohom dali blízki mladému Bol to krutý a bolestný odchod Bol to krutý a bolestný odchod hudobníkovi Mariánovi Paprčkovi, ktorý spolu s dvoma bratmi Jánom a Petrom tvorili jadro folklórneho súboru Hriňovčan. Agnesu Luptákovú si ľudia zapamätajú vďaka jej krásnemu spevu ľudových piesní. „Je to pravda, že prišla tá chvíľa? Nastal čas veľmi bolestivý a krutý. Zotmelo sa, zašlo slnko a kvety sa zavreli. Práve pri priehrade, kde pred desiatkami rokov si súbor pamätá svoje začiatky,“ zaznelo v kostole. S Mariánom a Agnesou sa prišli rozlúčiť aj folkloristi z celého Slovenska. Všetci v krojoch lemovali uličku nielen v kostole, ale aj na hriňovskom cintoríne, kde svojim milovaným naposledy zahrali. V okolí kostola boli aj zdravotníci so sanitkou. Niektorým ľuďom, ktorí nezvládli poslednú rozlúčku museli pomôcť.
  Oľga Melicherčíková sa lúčila so svojím manželom. Kým truhlu Janky Sujovej už navždy zatvorili, Oľga stále hladkala po rukách otca detí – školáka Edka a škôlkarky Vikinky, ktorí na pohrebe otca chýbali. Jej pohľad bol neprítomný, plný bolesti. Na lavici jej oporu poskytlo náručie matky. S mladou Jankou Sujovou sa prišla rozlúčiť najbližšia rodina, aj traja mladší súrodenci.

 

___________________________________________________________________________________________

Pluska.sk

Jazda smrti

HRIŇOVÁ/ZVOLEN – Krik o pomoc, náreky a stony sa ozývali v nedeľu večer pri Hriňovej. V časti Snohy sa večer okolo ôsmej zrútil do rokliny autobus plný cestujúcich. Folkloristi z Hriňovej sa v ňom vracali z festivalu ľudových hudieb V4 na Poľane. Autobus sa začal nekontrolovane rútiť z kopca, pretože mu údajne zlyhali brzdy. Prerazil zvodidlá, niekoľkokrát sa prevrátil a zostal zakliesnený na dne rokliny. Bilancia nehody je strašná – 4 mŕtvi, 31 zranených!

 

  Tí, ktorí prežili a utrpeli iba ľahšie zranenia, sa v šoku pozerali na rozhádzané telá mŕtvych aj zranených. Hľadali svojich známych. Bol to strašný pohľad aj pre desiatky záchranárov. Keby nebolo stromov, následky by boli ešte katastrofálnejšie. Polícia včera dokumentovala miesto nešťastia. Jedinou neoficiálnou verziou je zatiaľ zlyhanie bŕzd.

Do troch nemocníc

  Táto nehoda súkromného autobusu pri Hriňovej patrí medzi najtragickejšie za posledné roky. Štyria ľudia – dve ženy a dvaja muži – zomreli na mieste, 31 ľudí previezli sanitky do zvolenskej nemocnice. Po jednom zranenom do Lučenca a Žiaru nad Hronom, piati vo veľmi vážnom stave skončili v banskobystrickej Rooseveltovej nemocnici. „Pred desiatou večer ich začali k nám zvážať. Povolali sme všetkých našich lekárov. Za dve a pol hodiny vyšetrili všetkých zranených, teda väčšinu pasažierov havarovaného autobusu. Hospitalizovali sme ich u nás nakoniec 23, z toho 20 sú na chirurgii, dvaja na ARO a chlapec s otrasom mozgu na detskom oddelení,“ konštatoval včera generálny riaditeľ zvolenskej nemocnice Erik Valovič.

Folkloristi aj diváci

  Jedného 34-ročného muža z ARO však počas včerajška previezli so zlomenou chrbticou na operáciu do Banskej Bystrice. Ľudia pri nehode utrpeli otrasy mozgu, pomliaždeniny, zlomeniny končatín a vážne vnútorné zranenia. Medzi pasažiermi neboli len mladí folkloristi zo súboru Hriňovčan, ale aj hostia a účinkujúci, ktorí sa chceli týmto autobusom zviezť. K pacientom včera nikoho nechceli vpustiť, počkať si musí aj polícia. Všetci sú v pošokovom stave.
  V najhoršom stave je vodič autobusu Vladimír U. (40), ktorý leží na ARO a čakajú ho viaceré operácie. Utrpel vážne poranenie hlavy, tvárovej časti, zlomeniny hrudníka a končatín. Je stabilizovaný, no lekári sú v prognózach jeho zdravotného stavu opatrní. Niektorí Hriňovčania vodiča poznajú a tvrdia, že je to dobrý a spoľahlivý šofér. 

      V KROJI: Mnohí cestovali tak ako vystupovali na festivale. 

 

    ZÁCHRANÁRI: Zasahovali vo veľkom počte.

_________________________________________________________________________________________________________

 

ŽIVOT

Rok po tragédii v Hriňovej: Nedá sa zabudnúť

36/2008
Je to stále čerstvé, rany na duši sa hoja neskutočne pomaly. Ani po roku od tragickej havárie autobusu folklórneho súboru Hriňovčan nedokážu PODPOĽANCI zabudnúť na päticu svojich blízkych, ktorí našli smrť na dne rokliny.

Katastrofa pod vrchom Poľana neovplyvnila iba životy rodín obetí, ale prakticky každého pasažiera smrtiaceho autobusu. Jedným z príkladov sú aj Bubenkovci z Hriňovej, pre ktorých boli posledné mesiace ako zo zlého sna. Začalo sa to samotnou haváriou, v ktorej nechtiac fi guroval dnes 15-ročný Janko, o mesiac neskôr dostala jeho o rok staršia sestra Jana zápal mozgových blán. A aby toho nebolo málo, v apríli tohto roku privalil strom jeho otca Jána, ktorý pracuje ako pilčík. Skončil v nemocnici s ťažkým poranením hlavy, a aj keď už opäť chodí po lese, dodnes nie je stopercentne v poriadku. Rodina zvládla ťažké obdobie mimoriadne statočne, pani Jana Bubenková si počas nášho rozhovoru ani jediným slovom neposťažovala na nepriazeň osudu. „Len dúfam, že všetky tie pohromy už máme konečne za sebou,“ povzdychla si s trpkým úsmevom.

Osudný deň

V ten osudný 2. september 2007 mali v rodine Bubenkovcov plné ruky práce. Práve si kúpili byt a zhadzovali starú omietku zo steny, keď pod ich oknami prefrčala sanitka smerom k Poľane. Zlé tušenie matky sa potvrdilo. „Hneď som volala synovi, a keď povedal, čo sa stalo, utekali sme na miesto nešťastia. Janko nevyzeral až tak zle, napriek tomu ho hneď odviezli do nemocnice. Ukázalo sa, že má otras mozgu, zlomenú spánkovú kosť a poranenú nohu. Pod dohľadom lekárov si poležal tri dni, potom sa zotavoval doma a absolvoval mesačné liečenie v Kováčovej. Do školy sa dostal niekedy v novembri, pol roka mal úľavu od telesnej,“ vyratúva pani Jana. Dodnes chodí na kontroly k lekárovi a čaká ho ešte jedno liečenie spolu so sestrou Janou. Tá našťastie v osudnom autobuse nesedela, na poslednú chvíľu si totiž účasť na festivale rozmyslela.

Vzdali sa odškodného

Od toho času Bubenkovci obávanou cestou neprechádzali. Zúčastnili sa len na nedávnom vysvätení dreveného kríža na pamiatku obetiam nehody, ktorý vo svojej dielni zhotovil poslanec mestského zastupiteľstva Jozef Ďurica. Nechcú nikoho súdiť, ani ukazovať prstom na vinníkov. „Nikto si predsa nemôže myslieť, že šofér to urobil úmyselne. Boli sme predvolaní aj na políciu, pýtali sa nás, či chceme nejaké odškodnenie. Povedali sme, že nie,“ uzatvára túto smutnú kapitolu Jana Bubenková. Radšej sa pochváli tým, aké pokroky robí Janko v hre na harmonike. „Učí sa celkom sám, bez nôt, len podľa sluchu. Na mobile má nahraté pesničky a tie potom skúša reprodukovať,“ dodáva s hrdosťou. Zaujímavé je, že mladý umelec, ktorý chodieval s folkloristami na vystúpenia už dlhšie, sa do súboru oficiálne prihlásil až po havárii, hneď ako ho prepustili z nemocnice. Teraz pilne cvičí na svojom obľúbenom nástroji a tancuje, ale pomáha aj otcovi v lese, aby si zarobil nejaké korunky. Na čo si ich odloží? Možno na novú harmoniku, po ktorej toľko túži...

Muzika lieči rany

V malom mestečku, akým je Hriňová, sa tragédia priamo alebo nepriamo dotkla takmer každého obyvateľa. Výnimkou nie je ani prednosta mestského úradu Stanislav Horník, ktorému ako bývalému učiteľovi prešlo rukami niekoľko mladých členov súboru Hriňovčan. „Už našim dávnym predchodcom pomáhala ľudová muzika prekonávať ťažké chvíle a toto je jedna z nich. Verím, že vďaka hudbe ľudia preklenú aj túto tragédiu. Zasiahla prakticky celé Podpoľanie, sme ako jedna veľká rodina. Súbor prešiel ťažkým obdobím, ale konsoliduje sa a robí všetko preto, aby folklór v Hriňovej nezanikol. Je to prakticky poslanie, často robené na kolene, chce to obrovskú vôľu. Nemáme stredoveké pamiatky ani toľko atrakcií ako iné regióny, ale máme folklór a panenskú prírodu. To si chceme aj zachovať,“ dodáva Stanislav Horník. Uplynulú nedeľu sa na ďalšom ročníku festivalu Muzika pod Poľanou v Hriňovej zišli ľudové kapely z krajín Vyšehradskej štvorky, aby si okrem iného uctili pamiatku mŕtvych kamarátov.

Šofér jediným vinníkom?

Práve v týchto dňoch sa končí verejná zbierka, ktorú mesto Hriňová vypísalo na pomoc obetiam vlaňajšieho nešťastia. Na účte bolo tesne pred našou uzávierkou okolo 150-tisíc korún, pomohli nielen obyvatelia mesta a ďalší folkloristi, ale napríklad aj prezident Ivan Gašparovič. „Všetkým, čo preukázali

 

spolupatričnosť, patrí naša srdečná vďaka. Snažili sme sa vytvoriť spravodlivý kľúč, aby sa každému ušla aspoň nejaká fi nančná podpora,“ vysvetľuje Stanislav Horník. Onedlho by sa malo ukončiť vyšetrovanie tragédie, z prečinu všeobecného ohrozenia už obvinili šoféra autobusu. Ten sa po nehode zrútil a ako sme sa dozvedeli, dodnes je na tom psychicky veľmi zle. Mnohí Hriňovčania sa pýtajú, či je práve on jediným vinníkom nešťastia. Poukazujú na zodpovednosť prevádzkovateľa autobusu a pýtajú sa, ako je možné, že prostriedky hromadnej dopravy môžu po takýchto strmých a úzkych cestách vôbec chodiť. Na otázky typu keby a prečo je už však v tomto prípade bohužiaľ neskoro...

 

__________________________________________________________________________________________________

Hriňovčan ožil, v máji vystúpi

Členovia folklórneho súboru Hriňovčan, ktorí vlani havarovali.

Autor: Pravda

V malej šatni kultúrneho domu v Hriňovej je o kreslo opretá rozbitá basa Mariána Paprčku, ktorý v autobuse zahynul spolu s ďalšími štyrmi ľuďmi. V komôrke majú jeho topánky, vedľa zničené kufre, v ktorých prevážali kroje. Vlaňajšiu septembrovú nehodu cítiť na každom kroku. Služobne najstaršia tanečníčka je Jana Vrťová, v Hriňovčanovi tancuje štrnásť rokov. Keď sa začne debata o nehode, odbieha zo šatne.

"Nič z nehody si nepamätá a nič ani nechce vedieť. Mala prerezaný krk, do nemocnice ju z autobusu odvážali prvú na vrtuľníku, prežila so šťastím," vysvetľuje tanečník a organizačný vedúci Hriňovčana Ondrej Vrťo.

Autobus s folkloristami spadol do rokliny cestou z Poľany vlani 2. septembra a súbor Hriňovčan akoby sa vtedy rozpadol. Zahynulo päť ľudí, desiatky bolo zranených. Žiadne tréningy, iba krátka novembrová spomienka na 35. výročie. V januári si však zopár tanečníkov dalo prvý tréning. Prišiel aj šéf súboru Milan Obrtal. Pomohla mu mama, v sále si ľahol na diván a dirigoval tanečníkov. Pri nehode si zlomil stavec, niekoľkokrát ho operovali, učil sa odznova chodiť. Na maródke vymyslel dva nové tance. Dnes je na liečení v Kováčovej.

"Od začiatku sme si hovorili, že s Hriňovčanom nemôže byť koniec. Otázne bolo, kedy sa dáme dokopy. Či o rok, dva, koľko sa nájde bojaschopných. Veľa ľudí si zranilo pri nehode kolená, to je pre tanec veľmi zlé," hovorí Ondrej Vrťo.

Minulý piatok večer už trénovalo do tridsať ľudí, polovica nových. "Mäkučko, mäkšie, do kolien, nižšie," dávala povely Jolana Kamenská a tlieskala stále do rytmu tanečníkom, ktorí robili otočky, výskoky. Po hodine driny bez prestávky tričká tanečníkov v chladnej sále zvlhli. "Pozrite na Janu. Skvelé, to je vzor pre všetkých," ukazoval Ondrej Vrťo na svoju tancujúcu menovkyňu, ktorá po nehode s prerezaným krkom ležala vyše týždňa na jednotke intenzívnej starostlivosti.

Desaťminútová prestávka. Tanečníci uvoľňujú nohy, jeden prináša heligónku, druhý päť drevených valašiek. Po prestávke začnú nacvičovať dva nové tance.